Život Prešova
online
online
Maďarsko: Prokuratúra odmietla žalobu Jobbiku na šéfa Centra Simona Wiesenthala
05.09.2012 Celý región
Budapešť 5. septembra (TASR) – Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra odmietla v týchto dňoch trestné oznámenie niekoľkých poslancov opozičného ultrapravicového Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik a jednej súkromnej osoby na riaditeľa jeruzalemského Centra Simona Wiesenthala (SWC) Efraima Zuroffa za falošné obvinenie. Informovala o tom dnes maďarský denník Magyar Nemzet hovorkyňa prokuratúry Bettina Bagolyová.
Dôvodom trestného oznámenia bolo podozrenie, že žaloba SWC na Lászlóa Csatáryho, týkajúca sa Csatáryho úlohy pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu v roku 1941, neobstojí. Csatáry totiž podľa prokuratúry v roku 1941 nebol v Košiciach a vzhľadom na jeho vtedajšie zaradenie by deportácie ani nemohol ovplyvniť.
Po tomto zistení viacerí experti pre denník Magyar Nemzet uviedli, že Zuroffova žaloba v tomto bode je neopodstatnená a že existuje podozrenie z falošného obvinenia. Keďže podľa denníka prokuratúra neiniciovala trestné stíhanie Zuroffa, podali poslanci Jobbiku a súkromná osoba trestné oznámenie.
Podľa Bagolyovej trestné stíhanie voči Zuroffovi kvôli falošnému obvineniu môže iniciovať iba Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra, ktorá rieši prípad Csatáryho. Preto prokuratúra odmietla trestné oznámenie, zdôvodnila hovorkyňa.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia podozrivého zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd mu v ten istý deň nariadil domácu väzbu.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Dôvodom trestného oznámenia bolo podozrenie, že žaloba SWC na Lászlóa Csatáryho, týkajúca sa Csatáryho úlohy pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu v roku 1941, neobstojí. Csatáry totiž podľa prokuratúry v roku 1941 nebol v Košiciach a vzhľadom na jeho vtedajšie zaradenie by deportácie ani nemohol ovplyvniť.
Po tomto zistení viacerí experti pre denník Magyar Nemzet uviedli, že Zuroffova žaloba v tomto bode je neopodstatnená a že existuje podozrenie z falošného obvinenia. Keďže podľa denníka prokuratúra neiniciovala trestné stíhanie Zuroffa, podali poslanci Jobbiku a súkromná osoba trestné oznámenie.
Podľa Bagolyovej trestné stíhanie voči Zuroffovi kvôli falošnému obvineniu môže iniciovať iba Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra, ktorá rieši prípad Csatáryho. Preto prokuratúra odmietla trestné oznámenie, zdôvodnila hovorkyňa.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia podozrivého zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd mu v ten istý deň nariadil domácu väzbu.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
0
www.ZIVOTPO.sk
